HomePrint version English version

Meissnerov jav


Potlačenie magnetického poľa vo vnútri supravodiča na nulovú hodnotu je iného charakteru, ako by vyplývalo zo stavu nulového odporu.
Nulový odporový stav naznačuje, že ak by sme sa snažili magnetizovať supravodič, indukované prúdové slučky by boli genrované takým spôsobom, že by presne kompenzovali priložené (vonkajšie) magnetické pole (Lenzov zákon).
Ak je však materiál vložený do magnetického poľa a až potom je prevedený do supravodivého stavu, možno očakávať, že magnetické pole zostane vo vnútri materiálu nezmenené.
Ak sa nezmení aplikované magnetické pole, potom nebude generované napätie (Faradayov zákon) na vybudenie tieniacich prúdov dokonca aj v prípade perfektného (ideálneho) vodiča.
   Jedno z teoretických vysvetlení Meissnerovho javu vychádza z Londonovej rovnice.
Tá ukazuje, že magnetické pole klesá exponenciálne smerom do vnútra supravodiča do vzdialenosti 20 – 40 nm. Pokles magnetického poľa je popísaný parametrom Londonovská hĺbka vniku.
   Ak je vodič v statickom magnetickom poli, toto pole preniká do celého jeho objemu. Po ochladení pod kritickú teplotu sa stane perfektným diamagnetikom a očakávame, že magnetické pole vo vnútri vodiča sa nezmení (Obr. 3).

obr3
Obr. 3 Perfektné diamagnetikum v magnetickom poli.

V prípade supravodiča však po prechode do supravodivého stavu dochádza k vypudeniu tohto magnetického poľa z jeho objemu (Obr. 4). 

obr4 
 
Obr. 4 Supravodič v magnetickom poli.