HomePrint version English version

Polyacetály (Polyoxymetylén - POM)


Polyacetály
Acetál
je molekula ktorá obsahuje dva kyslíkové atómy naviazané jednoduchou väzbou na ten istý atóm uhlíka. Tradičné označenie zavádza ešte názov „ketál“, ktorým nazývame zlúčeninu, ktorá má vodík na kyslíku nahradený R skupinou. Súčasná terminológia definuje ketály ako deriváty acetálov. V konštrukčnej praxi sa pod „acetálom“ rozumie termoplastický polyoxymetylén (paraformaldehyd), čo je vlastne polyacetál:

Polyacetál (paraformaldehyd)                    Ketál

Paraformaldehyd             Acetal

Acetálové živice sú vysokokryštalinické  polymérne materiály syntetizované na báze polymerizácie formaldehydu. Tieto konštrukčné živice sú pevné, tvrdé materiály s dobrou odolnosťou voči tepelnému namáhaniu, vlhkosti a pôsobeniu rozpúšťadiel.V praxi sa používajú homopolyméry ako napr materiál „Delrin“ firmy Du Pont Co, tak aj kopolyméry, napr. materiál „Celcon“ firmy Hoechst Celanese Corp. alebo „Ultraform“ firmy BASF Plastic Corp.

Homopolyméry majú vo všeobecnosti vyššiu teplotu tavenia, sú húževnatejšie, majú vyššiu pevnosť v ťahu aj ohybe a majú vyššiu únavovú rezistenciu ako kopolyméry, ovšem pri nižšej deformácii pri deštrukcii. Niektoré vysokomolekulárne typy homopolymérov však konkurujú aj v tejto oblasti, taktiež sú k dispozícii homopolyméry modifikované s cieľom dosiahnuť odolnosť voči hydrolýze až do teplôt cez 80 o C, čo je zrovnateľné s vlastnosťami kopolymérov.
Vlastnosti:
PDF ikonka

Kopolyméry majú vysokú stabilitu pri dlhodobom  tepelnom zaťažení a ponúkajú vynímočnú odolnosť voči pôsobeniu vody pri zvýšených teplotách. Tieto materiály sú málo odolné voči silným kyselinám, silným zásadám však dlhodobo odolávajú.
Kopolyméry sú všeobecne ľahšie a rýchlejšie spracovateľné ako homopolyméry, avšak koncom 80. rokov min.storočia bol na trh uvedený homopolymér Delrin II, pri ktorom firma Du Pont udáva porovnateľné spracovateľské parametre ako pre kopolyméry pri zachovaní užívateľských parametrov homopolyméru. Homopolyméry aj kopolyméry sú na trhu ponúkané v niekoľkých nemodifikovaných ako aj sklenenými vláknami modifikovaných formách pre injekčné vystrekovanie. Ďalej bývajú tieto materiály modifikované PTFE alebo silikónmi k dosiahnutiu nižšieho trenia pri spracovaní. Tak isto sú v ponuke polyacetály vhodné na spracovanie vyfukovaním. Niektoré typy majú certifikát na použitie v styku s potravinami pre teploty do 120 o C, prípadne s vodou do 80 o C. Tieto materiály sú taktiež ponúkané vo forme tyčí a dosák pre následné mechanické opracovanie - je ich možné ľahko opracovávať bežnými postupmi ako vŕtanie, frézovanie, rezanie, brúsenie a pod.
Vlastnosti:
PDF ikonka

Aplikácie:

Homopolymérne živice
sú vzhľadom na svoje vynikajúce mechanické vlastnosti - najmä únavovú pevnosť - široko používané najmä v automobilovom priemysle. Vyrábajú sa z nich rôzne konzoly, páčky a držadlá. Sú súčasťou palivových systémov, bezpečnostných pásov a systému riadenia. V rozvodoch vody (studenej i teplej) často nahrádzajú pôvodne mosadzné a zinkové súčiastky ako sprchovacie hlavice, kohútiky a rôzne fitingy. V priemysle sa homopolymérne živice používajú na výrobu ozubených kolies, výstužných častí dopravných pásov a pružinových komponentov. V domácnotiach môžeme stretnúť homopolymérne polyacetály v kvalitných hračkách, v záhradných rozstrekovačoch, videokazetách, v zapaľovačoch a pod.

ACETALY.Ozub.Kolecko

Kopolymérne acetálové živice majú podobné použitie, pričom niektoré typy sa používajú na výrobu zariadení prichádzajúcich so styku s potravinami. Vzhľadom na ich rozmerovú stálosť a malé zmrštenie pri spracovaní niektoré firmy používajú kopolymérne acetálové živice na výrobu ozubených súkolí do náramkových hodiniek, mechaniky písacích pier, súčastí TV tunerov a pod. Pre vysokonamáhané časti sa používajú kombinácie živíc so sklenenými vláknami - napr. v motorových priestoroch automobilov.

ACETALY.SuciastkaACETALY.Suciastky.2

Použitá literatúra
• CES EduPack 2006, Granta Design Ltd., Cambridge, UK.
• http://wikipedia.org/
• http://www.matweb.com

linky svet  linky Slovensko


Autor: Pollák V., Ústav polymérov SAV